Legal News 03/2021


Rekodifikácia práva obchodných spoločností - prvá časť

Takmer rok po programovom vyhlásení vlády predstavilo Ministerstvo spravodlivosti SR návrh rekodifikácie práva obchodných spoločností.

Ministerka Mária Kolíková predložila prvé materiály k pripravovanej právnej úprave v januári 2021, sledujúc ambiciózny cieľ – zmeniť súčasný stav tejto právnej oblasti, ktorý momentálne nereflektuje aktuálnu dynamiku v praxi.

Návrh je momentálne vo fáze medzirezortného pripomienkového konania. Následne, po zhodnotení pripomienok, má byť známe aj paragrafové znenie, ktoré chce ministerstvo tiež podrobiť diskusii. Hlavným východiskom je zmena orientácie práva obchodných spoločností z verejného práva na právo súkromné. Obchodné spoločnosti predstavujú nezanedbateľnú časť podnikateľského sektora, zvyšujú jeho atraktivitu a ekonomickú konkurencieschopnosť Slovenska.


Aktuálna situácia – možný kameň úrazu?

Právo týkajúce sa obchodných spoločností momentálne upravujú dva kódexy – zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čo nepochybne sťažuje orientáciu v zložitom právnom systéme. Naviac, ustanovenia Obchodného zákonníka v jeho súčasnom znení sú neprehľadné a nesystematické, čo si je možné všimnúť napríklad na množstve na seba navzájom odkazujúcich ustanovení. Obchodné spoločnosti sú navyše dynamicky fungujúci element patriaci do oblasti živého práva, ktorého východiskom nie sú len pevne stanovené a nemenné doktríny. Práve naopak, východiskom pre ich (nielen) právnu úpravu je ekonomická prax a reálne fungovanie spoločností v každodennom živote.

Spomínané zákonníky možno v niektorých smeroch považovať svojím spôsobom za neaktuálne, ako príklad možno uviesť len samotný dátum nadobudnutia účinnosti – Obchodný zákonník, takmer päťdesiatkrát novelizovaný, je z roku 1991. Občiansky zákonník nadobudol účinnosť omnoho skôr, a to už v roku 1964. Ministerstvo spravodlivosti SR preto aktuálne plánuje viacero reforiem a noviel. Snáď najzásadnejšou bude nový pripravovaný návrh Občianskeho zákonníka, ktorý ale samostatnú úpravu obchodných spoločností nepredpokladá – podobne, ako právna úprava tzv. nového občianskeho zákonníka a zákona o obchodných korporáciách v Českej republike. Z tohto len prirodzene vyplýva, že nová kodifikácia právnych foriem obchodných spoločností je vyslovene potrebná.

Nedokonalostiam v práve obchodných spoločností prispieva aj legislatíva práva Európskej únie. Východiskom predkladaného návrhu rekodifikácie má byť snaha o vyhnutie sa adopcii európskych ustanovení, ktoré aktuálne významne dopĺňajú právnu úpravu obchodných spoločností. Cieľom predkladaného návrhu má byť akási transformácia práva EÚ do tuzemských právnych predpisov.

Okrem právneho dualizmu v tuzemských právnych predpisoch sa bude musieť ministerstvo pravdepodobne vysporiadať aj s prílišnou byrokraciou, ktorá do (najmä) práva obchodných spoločností zasahuje. Táto neschopnosť reflexie na aktuálne situácie v práve je ešte zvýraznená tým, že niektoré aplikačné problémy v práve obchodných spoločností neriešila ani súdna prax.

Keďže je regulácia v odvetví naozaj potrebná, snahy o zaplátanie dier vyústili do prijatia množstva zmätočných kogentných ustanovení, ktoré je v súčasnosti kvôli už spomínanej širokej, nekoncepčnej a zmätočnej úprave náročné odlíšiť od ustanovení dispozitívnych. Z toho titulu je preto aktuálna právna úprava častokrát dokonca aj protichodná, pričom túto situáciu nezlepšuje ani fakt, že sa rozchádza s realitou a tým sa, celkom prirodzene, stráca jej účel – teda pomoc podnikateľom.

Pozorovať to môžeme napríklad v prípade koncernového práva, ktoré sa v súčasnej právnej úprave vôbec nenachádza. Rekodifikácia má za cieľ zmeniť momentálny stav, a to napríklad zavedením tejto oblasti do práva obchodných spoločností. Vzhľadom na jej rozsiahlosť sme sa ale rozhodli o jej bližšie priblíženie až v druhej časti tohto vydania Legal News, ktoré si budete môcť prečítať už onedlho.

Predkladateľ rekodifikáciou ďalej nadväzuje aj na nedávno predstavený návrh novej súdnej mapy, ktorá v právnom prostredí vyvoláva živú diskusiu. O nej sme Vás informovali v našich Legal News 01/2021. Táto reforma sa síce zdá byť mimoriadne prepracovaná a komplexná, no otázkou zostáva, nakoľko rozumné je podmieňovať novú úpravu obchodných spoločností práve takto zásadnou justičnou reformou. O to viac, ak momentálne v odbornej verejnosti vytvára pôdu pre kontroverzie a silné emócie.

Predkladané materiály k rekodifikácii práva obchodných spoločností hovoria, že „nevyhnutnou súčasťou vytvárania nového rámca práva obchodných spoločností musí popri rekodifikácii byť aj špecializácia súdov (kauzálna príslušnosť) a sudcov na oblasť korporačného práva, ktorú už predpokladajú aj návrhy MS SR týkajúce sa súdnej mapy.“ Je potrebné dodať, že nemusí ísť nutne o negatívum. Zvýšenie efektivity je nepochybne cieľom novej právnej úpravy, k čomu môže nová súdna mapa jednoznačne pomôcť.

Nakoniec, opäť citujúc materiály predkladateľa: „(...) právo obchodných spoločností (...) môže predstavovať kvalitný regulačný rámec len pri existencii kvalitnej a vývoj podnikateľského prostredia reflektujúcej judikatórnej praxe“, s čím nemožno nesúhlasiť.


Legislatíva Európskej únie

V modernom globalizovanom svete je medzištátna spolupráca každým dňom nástojčivejšia. Na tom participuje aj Slovenská republika ako člen Európskej únie, s čím súvisí preberanie  právnych aktov Európskeho parlamentu a Rady. Najmä aktivity na pôde Európskej únie posledných rokov otvorili dvere pre lepšiu reguláciu práva obchodných spoločností.

Ich osobná pôsobnosť je síce limitovaná len na spoločnosti s ručením obmedzeným a notifikované akciové spoločnosti, avšak budúce legislatívne zmeny aj v tuzemskom práve obchodných spoločností sa budú pravdepodobne niesť v podobnom duchu.

Konkrétne hovoríme o troch dokumentoch z roku 2019, ktorými sú nasledovné smernice:


Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/1023 z 20. júna 2019 má za cieľ odstrániť možné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi týkajúcimi sa reštrukturalizácie, konkurzu a inštitútov s tým spojenými.

Smernica má umožniť podnikanie aj podnikateľom vo finančných ťažkostiach. Prostriedkom na to využívaným má by reštrukturalizácia podnikov, a to vo forme zmeny zloženia, štruktúry a podmienok ich majetku, záväzkov, či uskutočnenie prevádzkových zmien.

Tieto ustanovenia majú predovšetkým zabezpečiť, že možné finančné problémy podnikov budú riešené v počiatočnom štádiu, čím sa v konečnom dôsledku zamedzí zbytočným krachom spoločností a tým aj strate množstva pracovných miest.


Smernica o zmene používania digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností

Dňa 20. júna 2019 bola prijatá aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/1151, ktorá mení skorší predpis z roku 2017 v ustanoveniach o používaní digitálnych nástrojov a postupov.

Digitálne nástroje predstavujú prostriedok na jednoduché a rýchle začatie hospodárskej činnosti, najmä v prípade zakladania spoločnosti či jej pobočky v inom štáte, než je domovský štát jej zakladateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že v dnešnej dobe je možné v pohodlí domova a bez potreby cestovania (čo je v aktuálnom období nielen odporúčané, ale častokrát aj povinné) vybaviť množstvo úkonov, je len prirodzené, že zákonodarca reflektuje tento dynamický vývoj aj v prostredí práva obchodných spoločností, a to dokonca v takýchto úplných základoch, ako je online založenie spoločností či ich elektronický zápis do registra.

S pohodlím je ale spájané aj riziko, preto smernica reguluje aj túto oblasť – možné zneužívanie a podvody. Podľa smernice by preto mali členské štáty zaistiť, aby vnútroštátni aj cezhraniční používatelia mali k dispozícii bezpečnú elektronickú identifikáciu, zodpovedajúcu elektronickej identifikácii podľa článku 6 nariadenia EÚ č. 910/2014.

Okrem toho upravuje aj zásadu tzv. „jedenkrát a dosť,“ čo znamená, že sa od spoločností nevyžaduje, aby tie isté údaje predkladali orgánom verejnej správy viac ako raz. Cieľom tohto všetkého je znížiť náklady a zaťaženie podnikateľov.


Smernica o zmene cezhraničných premien, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia.

Táto Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/2121 z 27. novembra 2019 už v úvodných ustanoveniach konštatuje takto, že v práve Európskej únie neexistuje jednotné vymedzenie kolízneho kritéria, ktorým by sa určovalo vnútroštátne právo vzťahujúce sa na spoločnosť. V súlade so skoršou právnou úpravou to prináleží každému členskému štátu samostatne. Smernica zároveň poukazuje aj na chýbajúci právny rámec pre cezhraničné premeny a rozdelenia, čo, samozrejme, vedie k ďalšej právnej roztrieštenosti a neistote. Už tento fakt samotný je nepriaznivý pre spoločnosti, no navyše je spájaný aj s ďalším problémom – neoptimálna ochrana veriteľov, menšinových spoločníkov a zamestnancov.

Snahy o zlepšenie tohto stavu Európska komisia zahrnula už do oznámenia z roku 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu; neskôr deklarovala iniciatívu na uľahčenie cezhraničných zlúčení a splynutí.


Navrhované zmeny – možné zmeny k lepšiemu?

Rekodifikácia vo vzťahu k pripravovanému Občianskemu zákonníku

Ako už bolo spomínané v úvode článku, Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti pracuje aj na novom občianskom zákonníku, kde v súčasnosti absentujú podrobnejšie ustanovenia týkajúce sa právnických osôb, v dôsledku čoho sa neprimerane často využíva analogický výklad pri množstve právnych otázok obchodných spoločností. Z tohto dôvodu má pripravovaná novela Občianskeho zákonníka obsahovať ustanovenia, ktoré majú predstavovať základy pre založenie, vznik, názov vrátane jeho ochrany, vnútornú štruktúru organov právnickej osoby, rozhodovanie vo vnútri orgánov, konanie právnickej osoby navonok, zodpovednosť členov orgánov, zrušenie právnickej osoby a jej likvidáciu a zánik právnickej osoby. Zároveň sa tiež predpokladá zmena základných právnych foriem právnických osôb, pričom pre obchodné spoločnosti sa bude subsidiárne uplatňovať všeobecná právna úprava právnických osôb a osobitná úprava združení osôb.

Čo to znamená pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností? Nový predpis sa obmedzí len na právnu úpravu tých inštitútov, pri ktorých sa vo vzťahu k právnym formám obchodných spoločností vyžadujú špeciálne ustanovenia a súčasne sa bude podľa predkladateľa vzťahovať najmä na kapitálové formy obchodných spoločností.

Na druhej strane, v právnom poriadku nájdeme po rekodifikáciách omnoho špecifickejšiu a podrobnejšiu úpravu záväzkových vzťahov korporátneho charakteru. Pôjde o otázky dispozície s obchodnými podielmi, s právami spojenými s nimi a osobitné dohody spoločníkov; rekodifikácia má obsahovať tiež aj koncernové právo. Tieto inštitúty bližšie predstavíme v druhej časti tohto vydania Legal News.


Nové kódexy

Vyššie spomínaný problém roztrieštenosti právneho poriadku si ministerstvo nepochybne uvedomuje. Z tohto dôvodu preto pracuje s možnosťou vytvorenia samostatného kódexu, ktorý bude upravovať všeobecnú právnu úpravu právnických osôb, resp. právne formy obchodných spoločností. Okrem neho navrhuje prijatie zákona o obchodnom registri a spolu s ním aj ustanovenia, ktoré by upravovali nekalé obchodné praktiky, či nekalú súťaž. Tento kódex by mal reflektovať napríklad zavádzanie potenciálnych zákazníkov klamlivou reklamou.

Inšpiráciu pri tom predkladateľ čerpá zo zahraničia; samostatný kódex pre obchodné spoločnosti má napríklad Česká republika už od roku 2012.


Obchodné spoločnosti ako súčasť súkromného práva

Snáď najvýznamnejšou zmenou v pripravovanom návrhu zákona je zmena v ponímaní práva obchodných spoločností. Postup založenia obchodnej spoločnosti až po riešenie prípadných konfliktov záujmov a ochranu veriteľov či investorov, majú byť riešené nástrojmi najmä súkromného práva.

Hlavným východiskom pri rozdeľovaní spoločností na súkromné a verejné má byť aplikácia a posilnenie autonómie vôle subjektov týchto práv, teda upevnenie ich samostatného postavenia. V praxi to má predstavovať napr. upustenie od princípu jednotnosti obchodného podielu, ako aj možnosť voľby monistickej štruktúry akciovej spoločnosti. V konečnom dôsledku pôjde o upevnenie právomocí orgánov, zároveň s ochranou veriteľov a dôležitých minoritných spoločníkov.

Prekladateľ v tomto kontexte opäť spomína pripravovaný nový občiansky zákonník, na ktorého ustanovenia chce nadväzovať. Konkrétne vo všeobecnej časti sa má nachádzať vymedzenie kritérií kogentnosti úpravy právnických osôb – to by malo byť spoločné pre všetky právnické osoby súkromného práva, pričom odlišnosti právnych foriem obchodných spoločností by odôvodňovali sprísnenie požiadaviek na kogentnosť ich právnej úpravy.

V prípade rozdelenia spoločností možno spomenúť právnu úpravu obchodných spoločností Talianska, kde možno pozorovať rozdelenie medzi súkromnými kapitálovými spoločnosťami a verejnými akciovými spoločnosťami. Ako príklad možno uviesť aj nemeckú právnu úpravu, kde vznik obchodných spoločností nie je podmienený verejnoprávnymi ustanoveniami, ale práve opäť súkromným právom.

Podrobnejšie má byť upravená aj oblasť záväzkových vzťahov, týkajúcich sa štatutárnej úpravy. V rámci tejto oblasti má nový predkladaný zákon upravovať otázky súvisiace s:

  • dispozíciou s obchodnými podielmi;
  • obmedzením prevodov;
  • predkupným právom;
  • úpravou účinkov prevodov účasti na spoločnosti.

Pôjde teda o úpravu záväzkových vzťahov len korporátneho charakteru. Ustanovenia s týmto znením sú v rekodifikácii predpokladané z titulu pravdepodobnej absencie takejto osobitnej úpravy v novom, pripravovanom občianskom zákonníku.

Keďže návrh zákona je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bude dôležité počkať na konkrétne paragrafové znenie.


21. storočie aj pre obchodné spoločnosti

Digitalizácia, ako pozitívny fenomén prevládajúci vo svete, sa naplno prejavil najmä počas minulého roka. Množstvo úkonov, ktoré bolo potrebné robiť osobne, sa kvôli pandémii zredukovalo na úplne minimum a nahradila ich komunikácia v online priestore. Elektronizácia, automatizácia a digitalizácia predstavujú prirodzenú požiadavku, ktorú sa predkladateľ bude snažiť implementovať do pripravovanej rekodifikácie.

Vlastný materiál ministerstva predstavuje verejnosti digitalizáciu v troch smeroch:

  • elektronizáciu činnosti verejnej správy pri registrácii obchodných spoločností;
  • výkon práv spoločníkov na diaľku;
  • rozšírenie možností financovania obchodných spoločností.

Rozšírenie možností financovania obchodných spoločností v digitálnom svete možno pozorovať pomocou crowdfundingu, teda masovým financovaním spoločností cez internet. Prostredníctvom neho sa otvára priestor pre vskutku širokú verejnosť, ktorá má takto možnosť prispievať vybraným spoločnostiam. Tie za odplatu poskytujú napríklad prednostný prístup k svojím produktom a službám, poprípade ponúkajú prémiový obsah, či iné výhody.

Je potrebné si uvedomiť, že otvorenie možností financovania v digitálnom svete má aj negatívne stránky, potenciálne predstavujúce riziko; predkladateľ práve preto tento trend v návrhu zákona reflektuje – benevolentnejší spôsob získavania kapitálu v online svete odčleňuje od tradičného získavania prostriedkov. Predkladaný zákon má teda za cieľ implementovať ustanovenia, ktoré budú podrobne upravovať sféru digitálneho financovania.

Výkon práv spoločníkov na diaľku je úzko spätý s faktom, že väčšina dokumentov sa dnes objavuje v informačných komunikačných prostriedkoch, nie v listinnej podobe. Súčasný právny poriadok sa môže zdať v kontexte tohto progresívneho sveta rigidným – v súčasnosti síce Obchodný zákonník umožňuje účasť a hlasovanie na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov, avšak uvedené sa týka len akcionárov akciových spoločností. Navyše, prof. Patakyová v Komentári k Obchodnému zákonníku zdôrazňuje, že online prenos je možný iba pod podmienkou schválenia zmeny stanov. Rekodifikácia práva obchodných spoločností by mala stanovovať všeobecne platné kritéria, po splnení ktorých bude možné využiť akýkoľvek informačný prostriedok komunikácie.

Príchod koronakrízy proces digitalizácie v tomto smere istým spôsobom urýchlil. V susednej Českej republike je počas prebiehajúcej pandémie umožnená práve dištančná účasť na valných zhromaždeniach. Povoľuje to tzv. lex covid, zároveň však musia byť splnené určité podmienky, aby bolo spoločníkom umožnené overiť svoju totožnosť. Ustanovenia v podobnom znení sú účinné aj na Slovensku. Od 19. januára 2021 možno podľa zákona č. 62/2020 Z. z, slovenského lex covid, elektronicky hlasovať na valnom zhromaždení. Povoľuje to konkrétne § 5 ods. 1, podľa ktorého tak možno učiniť aj v prípade, ak elektronické hlasovanie nie je upravené vo vnútorných predpisoch alebo stanovách spoločnosti. Ide ale o opatrenia, ktoré sa uplatňujú len v tomto období. Je však dobrým znamením, že sa s niečím podobným ministerstvo už začalo zaoberať; do budúceho návrhu rekodifikácie to bude len prínosom.


A čo s existujúcimi právnymi predpismi?

Keďže je nová právna úprava nesmierne široká a zasahuje do množstva právnych oblastí, prirodzene bude potrebné prijať aj zmeny v ustanoveniach už existujúcich právnych predpisov. Spomenuli sme smernice Európskej únie, príslušné ustanovenia z Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, no pôsobnosť rekodifikácie práva obchodných spoločností je omnoho komplexnejšia. V tejto prvej časti článku sme priblížili základné zmeny, východiská a idey, ktoré predkladateľ navrhuje, pričom konkrétne inštitúty rozoberieme v najbližšom vydaní v Legal News 04/2021.

Už teraz ale možno povedať, že rekodifikáciou bude dotknutý napríklad zákon o konkurze a reštrukturalizácii; v ňom pôjde najmä o úpravu povinností členov orgánov obchodných spoločností pri hroziacom (a neskôr aj samotnom) úpadku. Ďalej pôjde o predpisy práva kapitálového trhu (predovšetkým úpravy cenných papierov), ako aj ustanovenia zákona o obchodnom registri týkajúce sa najmä transparentnosti a publicity obchodných spoločností.