Legal News 02/2021


Slovenský "kurzarbeit"


ČO SA DEJE?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny posunulo návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce do medzirezortného pripomienkového konania, kedy ho môže pripomienkovať odborná aj laická verejnosť. Ministerstvo tak urobilo na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. 

Podľa predkladacej správy má byť podstatou zákona poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá má byť určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca a náhrady platu zamestnanca v čase, kedy dochádza k tzv. „skrátenej práci“ – stavu, kedy zamestnávateľ nemôže svojim zamestnancom prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu. 

Ďalším nosným prvkom má byť podpora pre samostatne zárobkovo činné osoby, tiež v čase skrátenej práce. Predkladateľ ďalej navrhuje zriadenie osobitného fondu zamestnanosti, z ktorého bude Sociálna poisťovňa poskytovať na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá bude využitá na úhradu podpory v čase skrátenej práce zamestnávateľom a SZČO. Do fondu majú podľa ministerstva prispievať zamestnávatelia, aj samostatne zárobkovo činné osoby.


PREČO JE TO DÔLEŽITÉ?

Jedným z aspektov práva na prácu je povinnosť štátu prijímať opatrenia, ktoré smerujú k poklesu nezamestnanosti. Vzhľadom (nielen) na prebiehajúcu koronakrízu je preto prirodzené a predpokladané, že práve ministerstvo práce predloží návrh tohto typu. Týka sa rovnako spomínaných zamestnávateľov aj SZČO, ktorí budú nútení prerušiť svoju činnosť nie svojím pričinením - ide napríklad o výnimočný alebo núdzový stav, či mimoriadnu situáciu.

Za spomínaných okolností vznikajú zamestnávateľom nezanedbateľné mzdové náklady nepokryté príjmami ich ekonomickej činnosti; SZČO prichádza o časť príjmov, ktoré by inak mala zo svojej činnosti. Predkladaný návrh má zmeniť status quo, jeho cieľom je vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou stabilnou súčasťou právneho poriadku štátu.


ČO BUDE NASLEDOVAŤ?

Pripravovaný zákon je možné pripomienkovať do 25. januára 2021. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania bude predkladateľ pripomienky vyhodnocovať, hotová podoba zákona bude podstúpená riadnemu legislatívnemu procesu. V prípade prijatia zákona predkladateľ navrhuje jeho účinnosť na 31. december 2021, vybrané ustanovenia na 1. január 2022, resp. 2023.

#kurzarbeit #covid19 #ministerstvoprace #uradprace #praca #zivnostnik #podnikatel #prijem #szco #koronakriza #zakon #ulahcenie #peniaze #vyplata


Reforma digitálnych služieb


ČO SA DEJE?

Online internetový priestor zažil v posledných mesiacoch obrovský rozmach. Potrebu prijatia novej právnej úpravy tejto oblasti preto reflektovala aj Európska komisia, ktorá koncom roka 2020 predstavila plán reformy regulácie digitálneho priestoru. Po dvadsiatich rokoch od prijatia smernice o elektronickom obchode (e-Commerce Directive) boli 15. decembra predstavené dva balíky novej legislatívy – zákon o digitálnych službách a zákon o digitálnom obchode.

Podľa komisie z nich majú prosperovať nielen občania Únie, ale aj samotní poskytovatelia digitálnych služieb a ich firemní užívatelia. Tlačová správa komisie uvádza, že predstavovaná legislatíva bude, okrem iného, predstavovať aj podporu malých a stredných podnikov, platforiem a start-upov.


PREČO JE TO DÔLEŽITÉ?

V Únii je viac než 10 000 platforiem, z ktorých malé a stredné podniky predstavujú až 90%, pričom podľa Eurostatu 40% spoločností predáva svoje produkty a služby v online priestore. Podľa súčasnej právnej úpravy sa pri vstupe na jednotný trh musia vysporiadať nielen s odlišnou legislatívou všetkých dvadsiatich siedmich štátov EÚ, ale taktiež (na rozdiel od veľkých podnikov poskytujúcich služby) nemajú ani prístup k dátam a informáciám o ich zákazníkoch. Z tohto dôvodu sú oproti veľkým platformám (tzv. gatekeepers) v konkurenčnej nevýhode, čeliac neprimeraným legislatívnym požiadavkám a bez možnosti vypracovania si relevantnej trhovej stratégie.

Predstavená regulácia chce zlepšiť postavenie malých a stredných podnikov prostredníctvom široko koncipovaných pravidiel ohľadom povinností voči poskytovateľom služieb; ide napríklad aj o opatrenia týkajúce sa oblastí online reklamy a jej algoritmov, a to prostredníctvom zvýšenia transparentnosti zo strany poskytovateľov týchto služieb.

Ďalšou oblasťou úpravy smerovanej podnikom je zvýšenie ich právnej istoty - zákon o digitálnom obchode (Digital Markets Act) má podľa komisie zabezpečiť pravidlá, ktoré poskytovateľom stanovia jasné povinnosti - tým sa má vytvoriť lepší, otvorenejší priestor pre ostatné podniky. Eurokomisia im chce prostredníctvom nových opatrení zabezpečiť jednoduchší prístup k potenciálnym zákazníkom, čím podporí rast zdravého konkurenčného prostredia. Zároveň sa zaoberá aj procedurálnou úpravou, čo sa prejaví v rýchlejších rozhodnutiach a z toho vyplývajúcich výhod práve pre malých a stredných podnikových užívateľov či spotrebiteľov.

Zákon o digitálnych službách (Digital Services Act) upravuje samotné sprostredkovateľské služby, ktoré rozdeľuje na štyri vzájomne súvisiace subkategórie: sprostredkovateľské služby ponúkajúce sieťovú infraštruktúru, kde ide napríklad o poskytovateľov prístupu na internet. Ďalšou kategóriou sú hostingové služby, pod ktoré patria cloudové služby a webhosting. Upravuje tiež kategóriu online platforiem zahŕňajúcich sociálne médiá, online obchody, obchody s aplikáciami (appstores) a platformy pre zdieľanú ekonomiku.

Osobitné riziko predstavujú podľa komisie veľmi veľké online platformy, ktorým nový zákon stanovuje najprísnejšie požiadavky. Všetky zo spomínaných oblastí sú upravené samostatnými opatreniami, od čoho si komisia sľubuje lepšiu regulácie v online priestore. Kritériom pre ich uplatnenie bude samotný fakt, že svoje služby ponúkajú na jednotnom trhu. Právna úprava bude teda platiť rovnako pre sprostredkovateľov so sídlom v EÚ, ako aj pre tých so sídlom mimo nej.


ČO BUDE NASLEDOVAŤ?

Potreba regulácie dynamicky meniaceho sa online priestoru bude vo forme spomínaných zákonov predmetom štandardného legislatívneho procesu v rámci Európskeho parlamentu a členských štátov. V prípade prijatia parlamentom budú priamo aplikovateľné pre všetkých členov Európskej únie.

#digitalizacia #digitalnareforma #digitalnesluzby #digitalnyobchod #digitalactsreform #ecommerce #europeanunion #europskaunia #digitalmarketsact #digitalsrevicesact #gatekeepers #sme #smes #startups #podnikatel


Zaujímavé rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva


ČO SA DEJE?

Európsky súd pre ľudské práva zahrnul do posledného vydania svojho každomesačného sumáru judikatúry zaujímavé rozhodnutie týkajúce sa chorvátskej spoločnosti Project-Trade. Táto spoločnosdťbola jedným z akcionárov súkromnej banky, ktorá ale koncom 90-tych rokov prešla po rozhodnutí chorvátskych orgánov procesom reštrukturalizácie. Dôsledkom tohto opatrenia bola výmena a zrušenie všetkých akcií vlastnenými akcionármi banky.

Rozhodnutie o reštrukturalizácii bolo niekoľkokrát napadnuté, okrem Project-Trade aj inými akcionármi banky, a to na chorvátskych súdoch, ústavnom súde a nakoniec aj na Európskom súde pre ľudské práva. Ten rozhodol o porušení článku 1 Protokolu č. 1 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda o porušení práva na pokojné užívanie majetku a práva na spravodlivé súdne konanie.


PREČO JE TO DÔLEŽITÉ?

Dôležitým a zaujímavým aspektom je ale prístup ESĽP k danému prípadu. Súd preskúmaval tzv. victim status Project-Trade podľa článku 34 Dohovoru, aj napriek absencii takejto námietky zo strany žalovanej chorvátskej vlády. V prejednávanom prípade súd považoval za zásadné rozlišovať medzi sťažnosťami podanými na opatrenia, ktoré ovplyvňujú práva a medzi opatreniami, ktoré ovplyvňujú len samotné spoločnosti.

Aby sa článok 34 mohol vzťahovať na akcionárov, musia opatrenia podľa rozhodnutia súdu ovplyvňovať ich zákonné práva „priamo aj osobne a tento vplyv je nad rámec jednoduchého narušenia ich záujmov v danej spoločnosti tým, že narušia aj ich postavenie v riadiacej štruktúre spoločnosti“.

Výklad článku 34 Dohovoru teda predstavuje základ pre podávanie žiadostí o konanie nielen pre „jednotlivcov, mimovládne organizácie alebo skupiny osôb“, ale za splnenia stanovených podmienok má aj širšie pôsobenie.


ČO BUDE NASLEDOVAŤ?

Štrasburský súd, ako inštitúcia požívajúca osobitnú autoritu, pravidelne publikuje výber prípadov, ktorými sa daný mesiac zaoberal. Hoci o sile precedensu vydaného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva možno viesť polemiku, možno povedať, že je istým spôsobom možné pomocou už vydaných rozhodnutí „predpovedať“ jeho budúcu rozhodovaciu činnosť - v prípade rovnakých okolností iného prípadu bude totiž súd pravdepodobne rozhodovať totožne.

Práve sumár judikatúry, dostupný na stránkach ESĽP, obsahuje zhrnutia prípadov, ktoré považuje za osobitne dôležité a v poslednom vydaní medzi ne zaradil aj rozhodnutie vo veci Project-Trade proti Chorvátsku.

#eslp #europskysud #victim #victimstatus #strasbourg #strasburskysud #ludskeprava #zlps #dohovor #convention #clanok34 #article34 #projecttrade #chorvatsko #croatia